Zvedavosť: dva spôsoby, ako chcieť vedieť, a čo meria náš test zvedavosti

Otvoríš stránku kvôli jednému faktu a o štyridsať minút čítaš o histórii lodného kontajnera. Niekto iný si overí ten istý fakt a stránku zavrie, ale celý víkend strávi nad jedinou šachovou úlohou, ktorá mu nedá pokoj. Obaja sú zvedaví, každý inak.

Naša Škála zvedavosti meria tieto dva spôsoby, ako chcieť vedieť. Má 10 výrokov, päť pre každý druh, hodnotených na päťbodovej škále od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím.

Dva druhy zvedavosti

Britsko-kanadský psychológ Daniel Berlyne začal o zvedavosti písať v 50. rokoch a vo svojej knihe Conflict, Arousal and Curiosity z roku 1960 opísal dva druhy skúmania. Diverzívna zvedavosť je ťah ku všetkému novému a rozmanitému, často ako únik pred nudou. Špecifická zvedavosť je túžba zaplniť jednu konkrétnu medzeru, zistiť, ako táto vec funguje alebo prečo je táto odpoveď správna.

Naše výroky toto rozdelenie sledujú. Medzi diverzívne položky patrí „Nudím sa, keď nemám nič nové na objavovanie alebo učenie.“ a „Rád/rada sa rozprávam s ľuďmi, ktorí majú úplne iné názory ako ja.“ Medzi špecifické patrí „Keď ma niečo zaujme, môžem hodiny hlboko skúmať túto tému.“ a „Keď narazím na hádanku alebo rozpor, musím nájsť vysvetlenie.“

V roku 2003 Jordan Litman a Charles Spielberger publikovali škálu zvedavosti postavenú na rovnakých dvoch druhoch. Našich desať výrokov z nej ani z inej publikovanej škály nepochádza. Napísali sme ich sami okolo Berlynovho rozlíšenia, takže ide o nástroj na sebareflexiu, nie o validovaný dotazník.

Medzera, pre ktorú chceš vedieť

V roku 1994 George Loewenstein navrhol to, čo nazval teóriou informačnej medzery. Zvedavosť podľa neho začína, keď si všimneš medzeru medzi tým, čo vieš, a tým, čo chceš vedieť. Je to trochu nepríjemné a práve toto nepohodlie ťa ženie hľadať odpoveď. Ak o téme nevieš nič, nie je tu medzera, ktorú by sa dalo zaznamenať, takže zvedavosť potrebuje na rozbeh nejaké vedomosti.

Preto dobrý učiteľ často začína hádankou a preto posledná veta dielu seriálu necháva otázku otvorenú. Preto aj špecifická zvedavosť zvyčajne rastie s vedomosťami. Jeden z našich výrokov o špecifickej zvedavosti sa pýta presne na to, či ťa väčšia znalosť témy vedie k tomu, že sa o nej chceš dozvedieť viac.

Zvedavosť a pamäť

Zvedavosť mení aj to, čo si zapamätáš. V roku 2014 Matthias Gruber, Bernard Gelman a Charan Ranganath kládli ľuďom vedomostné otázky a potom ich nechali chvíľu čakať na odpoveď. Ľudia si odpovede pamätali lepšie, keď ich otázka viac zaujímala. Lepšie si pamätali aj nesúvisiace tváre, ktoré videli počas čakania, akoby zvedavý stav pripravil mozog uložiť čokoľvek, čo príde potom.

V praxi to naznačuje, že otázka položená pred čítaním pomáha viac, než keď rovno začneš čítať. Skôr než otvoríš kapitolu alebo článok, zapíš si jednu vec, ktorú z nich chceš zistiť.

Ako čítať svoje skóre

Pozri sa na obe časti zvlášť. Vysoké skóre diverzívnej zvedavosti a nižšie skóre špecifickej často ide ruka v ruke so širokými vedomosťami, mnohými začatými projektmi a menším počtom dokončených. Vysoké skóre špecifickej zvedavosti a nižšie diverzívnej často znamená hĺbku v niekoľkých oblastiach a menší záujem o témy mimo nich. Žiadny z týchto vzorcov nie je lepší. Hodia sa na rôzne druhy práce.

Všetkých desať výrokov je formulovaných v smere zvedavosti a žiadny sa neskóruje obrátene. Ak máš vo všeobecnosti sklon s výrokmi súhlasiť, tvoje skóre môže vyjsť vyššie, než by zodpovedalo tvojim každodenným zvykom.

Ak tvoja zvedavosť ťahá k novým zážitkom a riziku, na túto stránku sa zameriava test vyhľadávania vzrušenia. Pre širšiu črtu, ku ktorej zvedavosť patrí, skús test otvorenosti voči skúsenostiam.