Vďačnosť ako črta: čo meria šesťpoložkový GQ-6

Dvaja ľudia dostanú rovnakú drobnú láskavosť: kolega za nich zoberie zmenu. Jeden to spomenie ešte po týždni. Druhý na to do večera zabudne. Ani jeden nie je zlý človek, ale líšia sa v niečom, čo psychológovia nazývajú dispozícia k vďačnosti, trvalý sklon všímať si dobré veci, ktoré ti prinášajú iní ľudia a život, a cítiť za ne vďačnosť.

V roku 2002 Michael McCullough, Robert Emmons a Jo-Ann Tsang publikovali krátky dotazník, ktorý tento sklon meria, Gratitude Questionnaire, six-item form (GQ-6). Naša Škála vďačnosti GQ-6 používa jeho šesť výrokov.

Na čo sa pýta šesť výrokov

Štyri výroky opisujú vďačnosť priamo, napríklad „V mojom živote je toľko vecí, za ktoré môžem byť vďačný/vďačná.“ a „Som vďačný/vďačná mnohým rôznym ľuďom.“ Dva opisujú jej absenciu: „Keď sa pozerám na svet, nevidím veľa, za čo by som mohol/mohla byť vďačný/vďačná.“ a „Môže uplynúť dlhý čas, kým sa budem cítiť vďačný/vďačná voči niekomu alebo niečomu.“ Tieto dva sa skórujú obrátene, takže súhlas s nimi tvoje skóre znižuje.

Na každý výrok odpovedáš na sedembodovej škále od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím, v rovnakom formáte ako originál.

Štyri fazety zo šiestich položiek

McCullough a jeho kolegovia opísali štyri spôsoby, ktorými sa vďační ľudia líšia od ostatných. Intenzita je to, ako silnú vďačnosť cítiš, keď sa stane niečo dobré. Frekvencia je to, ako často ju cítiš počas obyčajného dňa. Rozsah je to, za koľko oblastí života cítiš vďačnosť, napríklad za rodinu, prácu, zdravie alebo jednoducho za to, že žiješ. Hustota je to, koľkým ľuďom cítiš vďačnosť za jediný dobrý výsledok.

Náš výsledok ukazuje skóre pre každú z týchto štyroch faziet. Autori skórovali GQ-6 ako jeden súčet a pri šiestich položkách sa tu každá fazeta opiera o jeden alebo dva výroky. Čítaj štyri skóre ako hrubý vzorec a za spoľahlivejšiu časť výsledku považuj celkový obraz.

S čím súvisí vyššie skóre

V článku z roku 2002 ľudia s vyšším skóre GQ-6 uvádzali väčšiu spokojnosť so životom a optimizmus a menej depresie a závisti. Ich priatelia ich tiež zvyčajne opisovali ako vďačných, takže skóre nebolo len tým, ako sa ľudia radi vidia.

Ide o korelácie. Neukazujú, že vďačnosť spôsobuje pohodu. Ľudia, ktorým sa už darí dobre, možno ľahšie cítia vďačnosť.

Dá sa vďačnosť trénovať?

V roku 2003 Emmons a McCullough požiadali študentov, aby desať týždňov písali krátky týždenný zoznam. Jedna skupina písala veci, za ktoré bola vďačná, druhá každodenné nepríjemnosti, tretia neutrálne udalosti. Skupina vďačnosti hodnotila svoj život pozitívnejšie, bola optimistickejšia ohľadom nasledujúceho týždňa a uvádzala menej telesných ťažkostí.

Neskorší výskum obraz zmiernil. V roku 2016 Davis a kolegovia spojili štúdie cvičení vďačnosti a zistili, že pomáhali v porovnaní s tým, keď ľudia nerobili nič, ale v porovnaní s inými príjemnými činnosťami bol rozdiel malý. Zoznam vďačnosti je rozumný zvyk na vyskúšanie. Sám osebe ti však život pravdepodobne nezmení.

Ak to chceš skúsiť, píš konkrétne. „Sused mi pomohol odniesť nákup“ ti dá viac, čoho si všimnúť, než „Ďakujem za svoju rodinu“.

Vďačnosť často ide ruka v ruke s nádejným pohľadom do budúcnosti, ktorý meria test optimizmu (LOT). Pre širší pohľad na to, ako šťastne sa cítiš, si prečítaj článok o Škále subjektívneho šťastia.