Sebasabotáž: prečo si ľudia stoja v ceste a čo o tom hovorí výskum

Večer pred dôležitou skúškou zostane študent dlho vonku s priateľmi. Na druhý deň je výsledok slabý a vysvetlenie je poruke: „Môže za to únava.“ Keby bol výsledok dobrý, vyzeralo by to ako talent. Tak či tak študent nikdy nemusí zistiť, čo by prinieslo plné nasadenie.

Psychológovia tomu hovoria self-handicapping: vytváraš si prekážku vlastnému výkonu, aby sa prípadné zlyhanie dalo zvaliť na ňu, a nie na tvoje schopnosti. Sebasabotáž je bežné slovo pre širšiu skupinu takýchto zvykov.

Pokus s liekom

V roku 1978 Edward Jones a Steven Berglas opísali self-handicapping a overili ho pokusom. Študenti riešili sadu úloh a všetkým povedali, že si viedli dobre. Pre časť z nich boli úlohy riešiteľné. Pre ostatných boli väčšinou neriešiteľné, takže pochvala pôsobila nezaslúžene. Pred druhým kolom si každý študent mohol vybrať medzi liekom, ktorý mal údajne zlepšovať výkon, a liekom, ktorý ho mal zhoršovať.

Študenti, ktorých predchádzajúci úspech pôsobil nezaslúžene, volili zhoršujúci liek častejšie. Neboli si istí, že výsledok zopakujú, a tak si vopred pripravili výhovorku.

Cena v čase

Výhovorka na chvíľu chráni tvoj obraz o sebe, ale zároveň zvyšuje pravdepodobnosť neúspechu. V roku 1998 Miron Zuckerman, Suzanne Kieffer a Raymond Knee sledovali študentov v čase. Tí, ktorí sa viac uchyľovali k self-handicappingu, mali neskôr horšie známky a cítili sa horšie, a tieto výsledky zase súviseli s ďalším self-handicappingom. Zvyk sa živil sám.

Na čo sa pýta náš test

Náš test sebasabotáže má 12 výrokov, ktoré sme napísali sami podľa myšlienky self-handicappingu od Jonesa a Berglasa. Je to nástroj na sebareflexiu, nie validovaný dotazník, a dáva jedno celkové skóre. Odpovedáš na päťbodovej škále od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím a všetky výroky sa skórujú rovnako, takže vyššie skóre znamená viac sebasabotáže.

Niektoré výroky opisujú klasický self-handicapping, napríklad „Odkladám prípravu na dôležité veci tak dlho, že sa už nedajú urobiť dobre.“ Iné idú ďalej. Jeden sa týka vzdávania tesne pred koncom: „Začínam veľa vecí, ale opúšťam ich tesne pred dokončením.“ Jeden odchodu skôr, než príde odmietnutie: „Vzdávam sa príležitostí (práca, vzťah, projekt) skôr, než ma niekto stihne odmietnuť.“ A jeden sa pozerá na celý vzorec: „Pri pohľade späť vidím opakujúci sa vzorec: sám/sama som si stál(a) v ceste.“

Ako naložiť s výsledkom

Vysoké skóre opisuje zvyk a väčšina sebasabotáže niečo chráni, zvyčajne sebaúctu alebo strach z hodnotenia. Užitočná otázka znie, pred čím ťa tá prekážka chráni. Ak je odpoveď „pred zistením, že na to nestačím“, tento vzorec môže mať bližšie k pocitom podvodníka alebo k perfekcionizmu než k lenivosti.

Pomôcť môže pár praktických krokov. Stanov si malý, skorý termín, o ktorom vieš len ty. Všimni si chvíľu, keď siahaš po výhovorke, ponocovaní alebo nekonečnom scrollovaní, a pomenuj ju. A keď sa niečo podarí, zapíš si, ktoré tvoje kroky k tomu viedli, aby mal úspech dôvod, ktorý môžeš zopakovať.

Ak je hlavným vzorcom odkladanie, prečítaj si, prečo odkladáme veci a ako s tým prestať. Ak ti znie povedome hlas, ktorý hovorí, že si úspech nezaslúžiš, dobrým ďalším krokom je test syndrómu podvodníka.