Tolerancia ambiguity: ako reaguješ, keď neexistuje jasná odpoveď

Lekár ti povie, že výsledok tvojho vyšetrenia je asi v poriadku, ale chce ťa o tri mesiace vidieť na kontrole. Niektorí ľudia odídu domov a zabudnú na to. Iní strávia tie tri mesiace čítaním diskusných fór. Fakty sú pre oboch rovnaké, a reakcia na neistotu je veľmi odlišná.

Odkiaľ táto myšlienka pochádza

V roku 1949 psychologička Else Frenkel-Brunswik opísala intoleranciu ambiguity ako osobnostnú črtu. V jej štúdiách niektorí ľudia uprednostňovali rýchle, čiernobiele súdy a necítili sa dobre pri všetkom, čo sa dalo vyložiť viac než jedným spôsobom.

V roku 1962 ju Stanley Budner definoval presnejšie. Intolerancia ambiguity je sklon vnímať nejednoznačné situácie ako hrozbu a tolerancia je sklon vnímať ich ako žiaduce. Pomenoval tri druhy nejednoznačných situácií. Nová situácia je neznáma, takže máš málo známych vodítok. Komplexná situácia má toľko vodítok, že je ťažké ich obsiahnuť. Neriešiteľná situácia má vodítka, ktoré si navzájom odporujú, takže jasná odpoveď neexistuje.

Na čo sa pýta náš test

Náš test tolerancie ambiguity používa Budnerove tri situácie ako svoje tri škály: novosť, komplexnosť a neriešiteľnosť, každú so štyrmi tvrdeniami. Prvé tvrdenie je prevzaté z jednej z Budnerových položiek: „Expert, ktorý nedáva jasnú odpoveď, pravdepodobne veľa nevie.“ Zvyšných jedenásť sme napísali sami, takže ide o nástroj na sebareflexiu založený na Budnerovom rámci, nie o jeho publikovanú škálu.

Ďalšie príklady: „Rád/rada skúšam nové veci, aj keď neviem, čo očakávať“ (novosť), „Komplexné problémy s mnohými možnými riešeniami ma zaujímajú“ (komplexnosť) a „Dokážem prijať, že na niektoré otázky neexistujú dobré odpovede“ (neriešiteľnosť). Polovica tvrdení opisuje nepohodlie z nejednoznačnosti a boduje sa obrátene, takže vyššie skóre vždy znamená vyššiu toleranciu. Odpovedáš na päťbodovej škále od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím.

Prečo na tom záleží

Nízka tolerancia ambiguity sa často prejavuje ťahom k predčasnému uzavretiu: výberom prvej odpovede, ktorá neistotu ukončí, aj keď by čakanie prinieslo lepšiu. V rozhodnutiach o práci, peniazoch alebo zdraví môže tento ťah stáť viac než samotná neistota.

Blízky príbuzný tejto črty sa skúma vo výskume úzkosti. V roku 1994 Mark Freeston, Michel Dugas a kolegovia opísali intoleranciu neistoty, presvedčenie, že neistota je neprijateľná a treba sa jej vyhnúť, a spojili ju so sklonom k obavám. Neskôr sa stala ústrednou myšlienkou ich terapeutického prístupu ku generalizovanej úzkosti. Nízke skóre v našom teste nie je znakom úzkostnej poruchy. Ak ťa to, že nevieš, ako veci dopadnú, pravidelne nenechá spať, viac ti povie test úzkosti (GAD-7).

Vysoká tolerancia má tiež svoje hranice. Niektoré otázky jasnú odpoveď majú a brať každú otázku ako otvorenú sa môže stať spôsobom, ako odkladať rozhodnutie.

Ako využiť svoj výsledok

Pozri sa, ktoré z tvojich troch skóre je najnižšie. Nízke skóre novosti sa často prejavuje neochotou meniť prácu, mesto alebo zvyky. Nízke skóre komplexnosti sa prejaví, keď má problém veľa pohyblivých častí. Nízke skóre neriešiteľnosti sa prejaví pri otázkach, ktoré možno nikdy nebudú mať odpoveď, ako je morálna dilema alebo to, prečo sa skončil vzťah.

Ak nejednoznačnosť ovplyvňuje hlavne to, ako sa rozhoduješ, test štýlu rozhodovania pridá ďalší uhol. Test psychologickej flexibility sa pozerá na to, ako konáš, keď ti do cesty vstupujú ťažké myšlienky a pocity.