Emočné jedenie: keď jedlo odpovedá na pocit namiesto hladu

Je večer po dlhom dni. Hlad nemáš, ale aj tak otvoríš chladničku, a o desať minút už poriadne nevieš, čo všetko zmizlo. Túto chvíľu pozná väčšina ľudí. Dôležité je, ako často sa to stáva a či sa jedlo stalo tvojím hlavným spôsobom, ako zvládať ťažké pocity.

Jedenie z iných dôvodov než z hladu

Psychológovia tomu hovoria emočné jedenie: jedenie ako reakcia na emócie, zvyčajne nepríjemné, a nie na fyzický hlad. V roku 1986 Tatjana van Strien s kolegami publikovala Holandský dotazník stravovacieho správania (Dutch Eating Behaviour Questionnaire), ktorý rozlišuje tri vzorce: emočné jedenie, externé jedenie (jedenie preto, že je jedlo na očiach alebo pekne vonia) a reštriktívne jedenie. Dodnes patrí k najpoužívanejším dotazníkom na túto tému.

Náš test emočného jedenia vychádza z tejto predstavy emočného jedenia, ale 10 tvrdení sme napísali sami, takže ide o nástroj na sebareflexiu, nie o holandský dotazník ani iné validované meradlo. Pri každom tvrdení vyberáš, ako často na teba platí: nikdy, zriedka, niekedy, často alebo takmer vždy. Všetkých desať sa sčíta do jedného skóre.

Čo tvrdenia pokrývajú

Niektoré tvrdenia sa pýtajú na spúšťače, napríklad „Siaham po jedle, keď cítim stres, aj keď nie som hladný/á“ a „Jem, keď sa nudím“. Iné sa pýtajú, ako samotné jedenie prebieha, napríklad rýchlo a takmer automaticky, alebo s ťažkosťami prestať. Tretia skupina sa pýta na to, čo príde potom, napríklad „Hanbím sa za to, koľko som zjedol/zjedla“.

Vysoké skóre teda môže pochádzať z častého emočného jedenia, zo silnej viny a hanby kvôli nemu, alebo z oboch. Skôr než z celkového súčtu vyvodíš závery, pozri sa, ktoré tvrdenia máš ohodnotené najvyššie.

Stres nepôsobí na každého rovnako

Stres vedie niektorých ľudí k tomu, že jedia viac, a iných k tomu, že jedia menej. V roku 2000 Georgina Oliver, Jane Wardle a Leigh Gibson uskutočnili laboratórnu štúdiu, v ktorej časť účastníkov vystavili stresu tým, že museli pripraviť prejav, a potom im ponúkli jedlo. U ľudí s vysokým skóre emočného jedenia viedol stres k tomu, že zjedli viac sladkých a tučných jedál. U ľudí s nízkym skóre rovnaký stres taký účinok nemal.

Občas jedlom utíšiť pocit je bežná súčasť života. Jedlo utešuje a kúsok koláča po náročnom týždni netreba napravovať. Problém začína, keď je jedlo tvojím hlavným alebo jediným spôsobom, ako sa upokojiť, alebo keď vina, ktorá nasleduje, pridá k prvému zlému pocitu druhý.

Malé kroky bez pravidiel o jedle

Keď si všimneš chuť jesť mimo bežného jedla, na chvíľu sa zastav a pomenuj, čo cítiš: únavu, nudu, osamelosť, hnev alebo hlad. Niekedy je jedlo aj tak tou odpoveďou, a to je v poriadku. Inokedy sa k pocitu hodí iná odpoveď, napríklad odpočinok, krátka prechádzka alebo správa niekomu, s kým si rozumieš. Ak ješ pre útechu, skús vnímať chuť namiesto jedenia na autopilota a vynechaj potom sebakritiku, ktorá len pridá ďalší zlý pocit k tomu, ktorý tu bol na začiatku.

Nie je to diagnóza

Tento test nič nediagnostikuje, ani poruchy príjmu potravy. Porozprávaj sa s lekárom alebo psychológom, ak často zješ veľké množstvo jedla a máš pocit, že nemôžeš prestať, ak ješ potajomky, ak sa snažíš jedenie vyvážiť zvracaním, hladovaním alebo usilovným cvičením, alebo ak myšlienky na jedlo a telo zaberajú veľkú časť tvojho dňa. To isté platí, ak emočné jedenie prichádza spolu s týždne trvajúcou skleslosťou alebo silnou úzkosťou.

Ak je tvojím najčastejším spúšťačom stres, Škála vnímaného stresu (PSS-10) a test emocionálnej regulácie sa naň pozerajú z iných uhlov. Ak je najťažšou časťou vina, prečítaj si o troch pilieroch sebasúcitu.