Zmysel života: otázka Viktora Frankla a škála, ktorá z nej vznikla

Ako väzeň nacistických koncentračných táborov si rakúsky psychiater Viktor Frankl všimol, že spoluväzni, na ktorých ešte niečo čakalo, či už človek, alebo rozrobená práca, často vydržali dlhšie než tí, ktorí to stratili. Písal o tom v knihe Man's Search for Meaning, prvýkrát vydanej po nemecky v roku 1946, a vypožičal si Nietzscheho myšlienku: kto má prečo žiť, znesie takmer akékoľvek ako.

Náš test zmyslu života PIL preberá názov aj východiskový bod od škály, ktorá z Franklových myšlienok vyrástla.

Od logoterapie k dotazníku

Frankl nazval svoj prístup logoterapia, podľa gréckeho slova logos, ktoré chápal ako zmysel. Jej ústredným tvrdením je, že hlavnou ľudskou hnacou silou je vôľa k zmyslu. Keď je táto potreba zmarená, ľudia upadajú do stavu, ktorý Frankl nazval existenciálnym vákuom: do nudy, prázdnoty a pocitu, že nič nestojí za námahu.

V roku 1964 James Crumbaugh a Leonard Maholick previedli túto myšlienku do meracieho nástroja, testu Purpose in Life (PIL). Má 20 položiek a každá leží medzi dvoma protikladnými výrazmi, napríklad na jednom konci život, ktorý pôsobí prázdne, a na druhom život plný dobrých vecí. Označíš medzi nimi bod od 1 do 7 a dostaneš jedno celkové skóre.

Na čo sa pýta naša verzia

Tých 12 výrokov sme napísali sami v duchu PIL, takže ide o nástroj na sebareflexiu, nie o pôvodný dotazník a nie o validovaný dotazník. Namiesto dvoch protikladných výrazov vidíš výrok a sedembodovú škálu od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím. Originál dáva jedno celkové skóre, my sme výroky rozdelili do troch skóre po štyroch výrokoch:

• Pocit zmyslu: či tvoj život pôsobí významne, napríklad „Cítim, že existuje hlbší dôvod, prečo žijem.“
• Životný cieľ: či vieš, kam smeruješ, napríklad „Mám v živote jasne vymedzené ciele a zámery.“
• Spokojnosť: ako hodnotíš doterajší život, napríklad „Mám pocit, že to, čo som v živote dosiahol/dosiahla, stálo za to.“

Dva výroky sa počítajú obrátene. Jeden z nich pripomína tému z pôvodného PIL: „Keby som mohol/mohla vybrať, radšej by som sa nenarodil/nenarodila.“

Prečo sa životnému cieľu venuje toľko pozornosti

V roku 1989 Carol Ryff zaradila životný cieľ medzi šesť dimenzií psychickej pohody a odvtedy sa skúmajú jeho súvislosti so zdravím. V roku 2014 Patrick Hill a Nicholas Turiano sledovali niekoľko tisíc dospelých Američanov dlhšie než desať rokov a zistili, že tí, ktorí uvádzali silnejší pocit životného cieľa, počas toho obdobia menej často zomreli. Štúdia ukazuje súvislosť, nie to, že by samotný životný cieľ ľuďom predlžoval život.

Ako čítať svoje skóre

Pozeraj sa na všetky tri skóre spolu. Vysoký životný cieľ s nízkou spokojnosťou často zodpovedá rušným obdobiam, keď vieš, k čomu smeruješ, ale to, čo máš, ťa zatiaľ neuspokojuje. Vysoká spokojnosť s nízkym životným cieľom môže opisovať pokojné obdobie, keď sú staré ciele splnené a nové sa ešte neobjavili. Frankl opísal tri zdroje zmyslu: vytvoriť niečo alebo vykonať čin, niečo prežiť alebo niekoho milovať, a postoj, ktorý človek zaujme k utrpeniu, ktorému sa nedá vyhnúť. Nízke skóre životného cieľa môže byť podnetom opýtať sa, ktorý z nich ti teraz chýba.

Tvoje skóre nič nediagnostikuje. Ak tvoja odpoveď vyjadrovala súhlas s výrokom o tom, že by bolo lepšie sa nenarodiť, alebo ak ťa pocit prázdnoty sprevádza už týždne, porozprávaj sa s lekárom alebo psychológom.

Novší výskum odlišuje mať zmysel od hľadania zmyslu a Dotazník zmyslu života MLQ meria oboje zvlášť. Ak tvoju pozornosť upútalo skóre spokojnosti, škála spokojnosti so životom SWLS sa na tento úsudok pozerá samostatne.