Učiteľská sebaúčinnosť: nakoľko veríš vlastnému učeniu?

Sebaúčinnosť je presvedčenie, že zvládneš to, čo od teba situácia žiada. Psychológ Albert Bandura túto myšlienku predstavil v roku 1977 a stala sa jedným z najviac skúmaných pojmov vo vzdelávaní. Pri učiteľoch má užší význam: nakoľko si veríš, že dokážeš osloviť svojich študentov vrátane tých, ku ktorým sa cesta hľadá ťažko.

Týka sa to každého, kto učí. Učiteľ v škole, vysokoškolský pedagóg, firemný lektor aj kouč stoja pred ľuďmi, ktorí sa možno chcú učiť, a možno nie.

Prečo na tom záleží

Výskumy, ktoré zhrnuli Megan Tschannen-Moran, Anita Woolfolk Hoy a Wayne Hoy (1998), spojili vyššiu učiteľskú sebaúčinnosť s väčšou vytrvalosťou pri študentoch, ktorým sa nedarí, a s väčšou ochotou skúšať nové metódy výučby. Einar a Sidsel Skaalvik (2007) zistili, že učitelia s nižšou sebaúčinnosťou uvádzali viac vyhorenia. Ide o korelácie a fungujú oboma smermi: sebadôvera ti pomáha dobre učiť a dobré učenie buduje sebadôveru.

Presvedčenie musí aj zhruba zodpovedať realite. Učiteľ, ktorý sa preceňuje, prestane hľadať lepšie metódy. Učiteľ, ktorý sa podceňuje, vzdá triedu, ktorú by sa ešte dalo získať.

Tri oblasti, tri rôzne sebadôvery

V roku 2001 navrhli Tschannen-Moran a Woolfolk Hoy, že učiteľská sebaúčinnosť má tri časti. V jednej si môžeš veriť a v inej nie.

• Zapojenie študentov. Dokážeš zaujať ľudí, ktorí prišli bez záujmu, a pomôcť im pochopiť, prečo je pre nich učivo dôležité?
• Výučbové stratégie. Keď tvoje prvé vysvetlenie nezaberie, máš poruke druhé? Dokážeš upraviť úlohu tak, aby z nej niečo mali rýchlejší aj pomalší študenti?
• Vedenie skupiny. Dokážeš vrátiť nepokojnú skupinu do správnych koľají a upokojiť situáciu, keď sa niekto správa nevhodne?

Začínajúci učiteľ si často verí v učive, ale s vedením triedy si istý nie je. Učiteľ s dvadsiatimi rokmi praxe zvládne akúkoľvek triedu, no môže byť bezradný v skupine, ktorú predmet nezaujíma.

O našom teste

Test učiteľskej sebaúčinnosti má 12 výrokov, štyri pre každú oblasť, a zaberie asi tri minúty. Výroky sme napísali sami podľa trojdielneho modelu, ktorý navrhli Tschannen-Moran a Woolfolk Hoy. Nejde o dotazník z ich článku a nebol validovaný, preto je určený na sebareflexiu. Výsledok je pre teba a nikto by ho nemal používať na hodnotenie učiteľa.

Najužitočnejšou časťou výsledku býva rozdiel medzi tvojou najsilnejšou a najslabšou oblasťou. Ten rozdiel ti povie, kam vložiť ďalšie úsilie.

Ako sebadôvera rastie

Bandura opísal štyri zdroje sebaúčinnosti. Najsilnejší je skúsenosť so zvládnutím: niečo urobiť a vidieť, že to funguje. Nasleduje pozorovanie niekoho podobného, komu sa darí, povzbudenie od ľudí, ktorým dôveruješ, a to, ako si vykladáš vlastnú nervozitu a energiu.

Pre učiteľa z toho vyplývajú praktické kroky. Vyskúšaj jednu novú techniku vo svojej najslabšej oblasti najprv s ľahkou skupinou. Zájdi na hodinu ku kolegovi, ktorého hodiny vyzerajú tak, ako si predstavuješ tie svoje. Požiadaj kolegu, ktorému dôveruješ, nech ti povie, čo podľa neho robíš dobre.

Súvisiace testy

Na širšie meranie je tu test všeobecnej sebaúčinnosti (GSES), ktorý používa publikovanú, validovanú škálu sebadôvery v akejkoľvek oblasti života. Učenie je náročná práca a test vyhorenia ukáže, koľko z tej záťaže nesieš. Viac o varovných signáloch nájdeš v článku Syndróm vyhorenia: 3 dimenzie a ako im predchádzať.