Sebaúčinnosť: čo o tvojej viere v seba hovorí Škála všeobecnej sebaúčinnosti

Dvaja študenti neurobia tú istú skúšku. Jeden usúdi, že na ten predmet nemá, a prestane sa snažiť. Druhý usúdi, že sa pripravoval zle, a zmení plán. Schopnosti môžu mať rovnaké. Líšia sa v tom, ako každý z nich odhaduje svoje šance, že to nabudúce dopadne lepšie.

Albert Bandura tento odhad nazval sebaúčinnosť. V článku z roku 1977 ju opísal ako presvedčenie človeka, že dokáže urobiť to, čo situácia vyžaduje, a tvrdil, že ovplyvňuje, do akých úloh sa ľudia púšťajú, ako veľmi sa snažia a ako dlho vydržia po nezdare. Náš test všeobecnej sebaúčinnosti GSES meria širokú verziu tohto presvedčenia.

Desať výrokov od Schwarzera a Jerusalema

Pre Banduru bola sebaúčinnosť viazaná na konkrétne úlohy: v práci sa môžeš cítiť veľmi schopne a nad daňovým priznaním bezradne. V roku 1979 nemeckí psychológovia Matthias Jerusalem a Ralf Schwarzer zostavili škálu pre všeobecnejší pocit, že si s ťažkosťami poradíš. Neskôr bola skrátená na desať výrokov a preložená do mnohých jazykov.

Náš test vychádza z týchto desiatich výrokov v anglickej verzii Schwarzera a Jerusalema (1995) a zachováva pôvodné štyri odpovede: vôbec nie, skôr nie, stredne a presne tak. Príklady: „Vždy dokážem vyriešiť ťažké problémy, keď sa dostatočne snažím“, „V náročných situáciách dokážem zostať pokojný/á, pretože sa môžem spoľahnúť na svoje schopnosti zvládať“ a „Zvyčajne si poradím s čímkoľvek, čo mi život prinesie“.

Všetkých desať výrokov tvorí jedno skóre a všetky sú formulované rovnakým smerom, takže vyššie skóre znamená silnejšie presvedčenie, že to zvládneš. Vo výskume sa odpovede sčítavajú do celkového skóre medzi 10 a 40.

Odkiaľ sa presvedčenie berie

Bandura pomenoval štyri zdroje. Najsilnejšia je skúsenosť so zvládnutím, teda vlastná skúsenosť, že sa niečo ťažké podarilo zvládnuť. Druhým je pozorovanie úspechu ľudí, ktorí sú ti podobní. Tretím je povzbudenie od druhých, ktoré funguje najlepšie, keď je realistické. Štvrtým je to, ako čítaš signály vlastného tela: búšenie srdca pred prezentáciou môže pôsobiť ako dôkaz, že to nezvládneš, alebo ako obyčajná tréma.

Tieto zdroje vysvetľujú, prečo sa sebaúčinnosť môže meniť. Rastie hlavne tým, že sa púšťaš do vecí o kúsok ťažších než všetko doterajšie a dotiahneš ich do konca.

Sebaúčinnosť a sebaúcta

Sebaúčinnosť je odhad toho, čo dokážeš. Sebaúcta je odhad toho, akú máš hodnotu. Môžeš mať zo seba dobrý pocit, a predsa pochybovať, že zvládneš opraviť pokazený notebook, alebo mať istotu, že projekt povedieš, a pritom si seba ako človeka veľmi nevážiť. Rosenbergova škála sebaúcty meria to druhé.

Všeobecná verzia sebaúčinnosti obstála naprieč kultúrami. V roku 2002 Urte Scholz, Benicio Gutiérrez-Doña, Shonali Sud a Ralf Schwarzer porovnali dáta zo škály v 25 krajinách a zistili, že v každej z nich merala jeden všeobecný faktor.

Ako čítať svoje skóre

Vysoké skóre znamená, že očakávaš, že keď prídu problémy, nájdeš cestu. Môže tiež znamenať menšiu opatrnosť, než si úloha zaslúži, takže ho porovnaj so svojimi skutočnými výsledkami.

Nízke skóre často nasleduje po sérii nezdarov alebo po období, keď za teba problémy riešili iní. Vyber si jeden problém, ktorému sa vyhýbaš, urob prvý krok taký malý, aby sa dal dokončiť ešte tento týždeň, a všimni si chvíľu, keď ho dokončíš. To je skúsenosť so zvládnutím v tej najmenšej podobe.

Keďže všetkých desať výrokov smeruje rovnakým smerom, všeobecný sklon s výrokmi súhlasiť môže skóre trochu zvýšiť. Maj to na pamäti, ak bola väčšina tvojich odpovedí presne tak.

Ak sa tvoje pochybnosti týkajú hlavne dlhodobých cieľov, škála Grit sa zameriava na vytrvalosť. Učitelia si o verzii pre triedu môžu prečítať v článku učiteľská sebaúčinnosť a článok o mieste kontroly sa venuje príbuznému presvedčeniu, totiž či to, čo sa ti deje, závisí od tvojich vlastných činov.