Osamelosť a škála UCLA: čo meria osem otázok

Človek s plným kalendárom, s kolegami okolo seba celý deň a s rušným skupinovým chatom môže mať napriek tomu pocit, že ho nikto naozaj nepozná. Iný vidí dvoch priateľov za mesiac a je mu dobre. Počet kontaktov o osamelosti veľa nepovie, a preto ju psychológovia merajú tak, že sa ľudí pýtajú, ako sa cítia.

Náš test osamelosti podľa škály UCLA to robí v ôsmich otázkach. Je to vzdelávací nástroj, nie diagnóza.

Osamelosť je medzera

V roku 1982 Letitia Anne Peplau a Daniel Perlman opísali osamelosť ako nepríjemný pocit, ktorý prichádza, keď tvoje sociálne vzťahy nedosahujú to, čo si želáš, čo do počtu alebo blízkosti. Táto definícia vysvetľuje oboch ľudí z úvodu. Osamelosť závisí od vzdialenosti medzi kontaktom, ktorý máš, a kontaktom, ktorý potrebuješ, a táto potreba sa u každého líši.

Osamelosť sa tiež líši od sociálnej izolácie, čo je objektívny stav, keď má človek málo kontaktov. Oboje sa často prekrýva, ale nie vždy. Človek môže žiť v izolácii a necítiť sa osamelo, alebo mať okolo seba veľa ľudí a osamelo sa cítiť.

Odkiaľ otázky pochádzajú

Škálu osamelosti UCLA prvýkrát publikovali v roku 1978 Daniel Russell a kolegovia z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. V roku 1980 bola revidovaná a v roku 1996 Russell publikoval tretiu verziu. Plná verzia má 20 otázok. V roku 2004 Mary Elizabeth Hughes, Linda Waite, Louise Hawkley a John Cacioppo publikovali krátku formu s tromi otázkami pre rozsiahle prieskumy.

Naša verzia má osem otázok. Tri z nich sú tri otázky Hughesovej: „Ako často máš pocit, že ti chýba spoločnosť?“, „Ako často sa cítiš vylúčený/vylúčená?“ a „Ako často sa cítiš izolovaný/izolovaná od ostatných?“ Zvyšných päť sa blíži otázkam z Russellovej dlhšej škály, s určitými zmenami vo formulácii. Tri sa pýtajú na opak osamelosti, napríklad „Ako často sa cítiš byť súčasťou skupiny priateľov?“, a počítajú sa obrátene.

Na každú otázku odpovedáš na päťbodovej škále od nikdy po takmer vždy a všetky odpovede sa sčítajú do jedného skóre osamelosti. Publikované verzie používajú tri alebo štyri možnosti odpovede, takže tvoje číslo nemožno priamo porovnať s publikovanými normami.

Prečo si osamelosť zaslúži pozornosť

V roku 2010 Julianne Holt-Lunstad, Timothy Smith a Bradley Layton spojili 148 štúdií a zistili, že ľudia so silnejšími sociálnymi vzťahmi mali vyššiu šancu prežiť sledované obdobie než ľudia so slabšími vzťahmi. Neskoršie práce Holt-Lunstadovej a kolegov ukazovali rovnakým smerom pri osamelosti aj izolácii.

John Cacioppo a Louise Hawkley v roku 2009 opísali, ako osamelosť môže ľudí urobiť ostražitejšími voči odmietnutiu. Kontakt potom pôsobí riskantnejšie, ľudia sa trochu stiahnu a osamelosť sa môže sama udržiavať. Z tohto pohľadu je osamelosť signál, že nejaká potreba nie je naplnená, podobne ako hlad, a nie je sa za čo hanbiť.

Čo robiť s vysokým skóre

Vysoké skóre znamená, že máš často pocit vylúčenia, chýbajú ti blízki ľudia alebo máš dojem, že ťa nikto nepozná. Nehovorí nič o tom prečo a nie je diagnózou žiadneho stavu. Osamelosť často prichádza po nejakej zmene, ako je sťahovanie, nová práca, rozchod, strata alebo začiatok rodičovstva, a s ustálením života môže poľaviť.

Porozprávaj sa s lekárom alebo psychológom, ak osamelosť trvá mesiace, ak ju sprevádza zlá nálada, strata záujmu, problémy so spánkom alebo pocit beznádeje, alebo ak máš myšlienky na sebapoškodenie. V týchto prípadoch môže byť prvým krokom skríning, ako je skríning depresie PHQ-9, ale rozhovor s odborníkom je dôležitejší než akékoľvek skóre.

Ak ti v kontakte s ľuďmi bráni strach z hodnotenia druhých, skríning sociálnej úzkosti môže ukázať, či v tom hrá úlohu. A ak premýšľaš, ktoré z tvojich vzťahov ti dávajú skutočnú oporu, prečítaj si článok o tom, podľa čoho spoznať skutočné priateľstvo.