Záväzok k cieľu: prečo niektoré ciele prežijú prvý nezdar a iné vyprchajú

Veľa ľudí si v januári stanoví cieľ a v marci o ňom už nevie. Samotný cieľ býval zvyčajne v poriadku. Vyprchal záväzok k nemu.

Psychológovia, ktorí skúmajú ciele, rozlišujú dve veci: cieľ (aký je konkrétny a aký ťažký) a záväzok k cieľu, tvoje odhodlanie ho dosiahnuť. V roku 1987 John Hollenbeck a Howard Klein tvrdili, že záväzok si zaslúži vlastný výskum, pretože cieľ, na ktorom ľuďom nezáleží, má na ich konanie malý vplyv.

Záväzok je najdôležitejší pri ťažkých cieľoch

Edwin Locke a Gary Latham skúmali stanovovanie cieľov celé desaťročia. V ich zhrnutí tohto výskumu z roku 2002 viedli konkrétne a náročné ciele k lepšiemu výkonu než ľahké ciele alebo vágne „urob, čo môžeš“, pokiaľ k nim ľudia mali záväzok a dostávali spätnú väzbu o svojom pokroku.

V roku 1999 Howard Klein, Michael Wesson, John Hollenbeck a Bradley Alge spojili mnoho štúdií o záväzku k cieľu. Záväzok súvisel s výkonom a táto súvislosť bola silnejšia pri náročných cieľoch. Ľahký cieľ sa zvyčajne splní, či na ňom záleží, alebo nie. Ťažký cieľ splnia hlavne tí, ktorí zostanú odhodlaní aj po prvých problémoch.

Čo záväzok posilňuje

Locke a Latham uviedli dva široké zdroje záväzku: aký dôležitý je pre teba výsledok a ako silno veríš, že ho dosiahneš. Cieľ, ktorý máš z vlastných dôvodov a ktorý sa s úsilím zdá dosiahnuteľný, sa drží ľahšie.

Pomôcť môže aj to, keď o cieli povieš ostatným. V štúdii Hollenbecka, Charlesa Williamsa a Kleina z roku 1989 mali študenti, ktorí náročný cieľ zverejnili, k nemu silnejší záväzok než študenti, ktorí si ho nechali pre seba. Vyslovenie cieľa nahlas pridáva túžbu pôsobiť pred ostatnými dôsledne.

Na čo sa pýta náš test

Náš test záväzku k cieľu má 8 výrokov a dáva dve skóre. Odhodlanie je to, ako veľmi ti na tvojich cieľoch záleží a či sa ich držíš, keď sa niečo pokazí: „Veľmi mi záleží na dosiahnutí cieľov, ktoré som si stanovil/stanovila.“ Dva z jeho štyroch výrokov sa skórujú obrátene, napríklad „Vzdávam sa svojich cieľov, keď narazím na prvé ťažkosti.“ Vytrvalosť je úsilie, ktoré do cieľov ďalej vkladáš: „Po neúspechu alebo prekážke sa vraciam k svojim cieľom.“

Test vychádza z práce Hollenbecka a Kleina a jeden výrok je blízky ich zneniu, ale výroky sme napísali sami a rozdelili ich do dvoch skóre. Ich škála sa pýta na jeden konkrétny cieľ, kým naša na tvoje ciele vo všeobecnosti. Ide teda o nástroj na sebareflexiu, nie o validovaný dotazník. Každý výrok hodnotíš na päťbodovej škále od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím.

Kedy je zmena cieľa správna voľba

Jeden obrátene skórovaný výrok znie „Ľahko mením svoje ciele, keď veci nejdú podľa plánu.“ Súhlas s ním tvoje skóre znižuje, ale zmena kurzu býva niekedy rozumný krok. V roku 2003 Carsten Wrosch, Michael Scheier a kolegovia zistili, že ľudia, ktorí dokázali opustiť ciele, ktoré sa stali nedosiahnuteľnými, uvádzali lepšiu pohodu než ľudia, ktorí ďalej tlačili.

Čítaj preto svoj výsledok so svojimi skutočnými cieľmi na mysli. Vysoké skóre pomáha pri cieli, ktorý ešte stojí za to dosiahnuť. Ak máš vysoké skóre, a napriek tomu sa nehýbeš z miesta, skontroluj, či cieľ ešte zodpovedá tvojmu životu, skôr než sa začneš pýtať, či sa dosť snažíš. Nízke skóre pri cieli, na ktorom ti naozaj záleží, je dôvod pozrieť sa na dôležitosť a dôveru vo vlastné sily, dva zdroje, ktoré uviedli Locke a Latham.

Pre vytrvalosť v priebehu rokov skús škálu Grit a prečítaj si článok Grit a dlhodobé ciele. Ak tvoje ciele uviaznu skôr, než vôbec začnú, prečítaj si, prečo odkladáme veci a ako s tým prestať.