Prečo sa učíš? Škála akademickej motivácie a tri druhy dôvodov

Opýtaj sa triedy, prečo sa učí, a odpovede sa budú líšiť: predmet je zaujímavý, skúška je v máji, rodičia to očakávajú, nikto netuší. Väčšina študentov by zvolila viac než jednu odpoveď.

V roku 1992 Robert Vallerand a kolegovia publikovali Škálu akademickej motivácie (AMS), ktorá má práve túto zmes merať. Pýta sa „Prečo chodíš na vysokú školu?“ a ponúka 28 možných dôvodov rozdelených do siedmich skupín. Náš test akademickej motivácie AMS zachováva tri široké skupiny originálu a používa 12 výrokov, ktoré sme napísali sami, štyri pre každú skupinu, takže ide o nástroj na sebareflexiu, nie o validovanú škálu. Každý výrok hodnotíš na päťbodovej škále od rozhodne nesúhlasím po rozhodne súhlasím, zatiaľ čo originál používa sedem bodov.

Tri druhy dôvodov

AMS stojí na teórii sebaurčenia Edwarda Deciho a Richarda Ryana.

Vnútorná motivácia znamená učiť sa preto, že ťa odmeňuje samotné učenie. Príklad výroku: „Učím sa, pretože rád/rada objavujem nové veci.“

Vonkajšia motivácia znamená, že dôvod leží mimo učenia: známky, budúci plat, uznanie druhých alebo snaha ich nesklamať. Príklady: „Učím sa, aby som dostal/dostala dobré známky“ a „Učím sa, aby som sa vyhol/vyhla kritike alebo sklamaniu ostatných.“

Amotivácia znamená nevidieť vôbec žiadny dôvod učiť sa, ako vo výroku „Cítim sa stratený/stratená a bez motivácie k učeniu.“

Vonkajšie dôvody nie sú všetky rovnaké

Pôvodná AMS delí vonkajšiu motiváciu podľa Deciho a Ryana na tri druhy. Vonkajšia regulácia je učenie kvôli odmenám alebo z obavy z trestu. Introjektovaná regulácia je učenie, ktoré má zabrániť pocitu viny alebo ochrániť vlastnú hrdosť. Identifikovaná regulácia je učenie preto, že vidíš jeho hodnotu pre svoj vlastný cieľ, napríklad pre kariéru, o ktorú stojíš. Vo svojom článku z roku 2000 Ryan a Deci zaradili identifikovanú reguláciu spolu s vnútornou motiváciou pod autonómnu motiváciu, teda tú, ktorá pôsobí ako vlastná voľba, nie ako niečo vnútené.

Naša verzia dáva všetky tieto druhy do jedného skóre vonkajšej motivácie. Výrok o dobre platenej práci a výrok o vyhýbaní sa kritike sa počítajú rovnako, hoci ten prvý má oveľa bližšie k cieľu, ktorý je tvojou vlastnou voľbou. Keď čítaš svoje skóre vonkajšej motivácie, pozri sa späť, ktoré z týchto výrokov získali tvoj najsilnejší súhlas.

Čo predpovedá zotrvanie v škole

V roku 1997 Vallerand, Michelle Fortier a Frédéric Guay oslovili niekoľko tisíc stredoškolákov v Québecu a o rok neskôr zisťovali, kto zo školy odišiel. Študenti, ktorých motivácia bola menej sebaurčená, s vyššou amotiváciou a nižšou vnútornou alebo identifikovanou motiváciou, školu opúšťali častejšie.

Preto je amotivácia skóre, ktoré treba brať najvážnejšie. Nízke skóre vnútornej motivácie je bežné a mnoho študentov sa školou prehryzie vďaka zmesi vonkajších dôvodov. Vysoké skóre amotivácie znamená, že momentálne nefunguje žiadny z dôvodov.

Ako čítať svoj výsledok

Vysoká vnútorná a zároveň vysoká vonkajšia motivácia je bežná a funkčná kombinácia: predmet ťa baví a zároveň chceš dobrú známku. Vysoká vonkajšia motivácia s nízkou vnútornou ťa ku skúške dovedie, ale dôvod zmizne, len čo je skúška za tebou, takže pomáha nájsť jednu časť predmetu, ktorá ťa zaujíma, alebo jeden vlastný cieľ, ktorému slúži.

Vysoké skóre amotivácie môže znamenať, že študuješ nevhodný odbor, že sa v učive prestávaš orientovať, alebo že ti energiu vysáva niečo iné v živote. Ak ide ruka v ruke s týždňami zlej nálady alebo zlého spánku, porozprávaj sa s niekým, komu dôveruješ, so študijným poradcom alebo s lekárom.

Ak je problém v samotných skúškach, skús test skúškovej úzkosti. Rovnaké myšlienky v pracovnom prostredí nájdeš v článku vnútorná a vonkajšia motivácia, a ak učenie stále odkladáš, prečítaj si, prečo odkladáme veci a ako s tým prestať.